ZVÄZOK 1: Felix Karlinger, Studien zur Ethnomusikologie und Volksliteratur Sardiniens (Štúdie o etnologickej muzikológii a národnej literatúre), Norderstedt 2003 (vydané G. Masalom, s doslovom A. Deplana), 250 strán, so 6 fotografiami, 2 vyobrazeniami a 12 príkladmi nôt, ISBN: 3-8330-0472-X .
ZVÄZOK 2: Max Leopold Wagner, Reisebilder aus Sardinien (Obrazy z ciest zo Sardínie), Norderstedt 2003 (vydané G. Masalom, s úvodnym slovom G. Paulisa), 186 strán, s 55 fotografiami, ISBN: 3-8330-0744-3.
ZVÄZOK 3: F. Karlinger, Das sardische Volkslied (Sardínska národná pieseň), Norderstedt 2004, (vydané, prepracované a obsahujúce bibliografiu od G. Masala), 244 strán, s 19 fotografiami, 20 vyobrazeniami a 23 príkladmi nôt, ISBN: 3-8334-0459-0.
ZVÄZOK 4: M. L. Wagner, Wörter Sachen Bilder Eindrücke: Sardinien 1925-1927 (Slová veci obrazy dojmy: Sardínia 1925-1927), Norderstedt 2004 (vydané G. Masalom), 284 strán, so 100 fotografiami, 2 vyobrazeniami a 32 kresbami, ISBN: 3-8334-0460-4.
ZVÄZOK 5: M. L. Wagner, Sa Sardìnnia de Max Leopold Wagner: 1925-1927 (Sardínia Maxa Leopolda Wagnera. 1925-1927), Norderstedt 2005 (vydané G. Masalom), približne 286 strán, so 100 fotografiami, 2 vyobrazeniami a 32 kresbami, ISBN: 3-8334-2628-4.
ZVÄZOK 6: F. Karlinger, Skizzen zur sardischen Musikkultur (Skice ku sardínskej hudobnej kultúre), Norderstedt 2005 (vydané a obsahujúce bibliografiu od G. Masala), približne 230 strán, s rôznymi fotografiami a vyobrazeniami, ISBN: 3-8334-0880-4.
Cieľom knižnej série SARDÌNNIA je obrátiť pozornosť na diela nemeckých a iných súčasných výskumníkov a intelektuálov všetkých vedeckých disciplín, ktorí sa zaoberajú Sardíniou. Práve v rozširujúcej sa Európe považujú vydavatelia za dôležité, získať prehľad o kultúrnom bohatstve kontinentu v jeho celej rôznorodosti.
Tak chce séria SARDÌNNIA nemecky hovoriacim čitateľom predstaviť jednu z najstarších a samostatných románskych kultúr a jazykov v ich rozmanitých odtieňoch a z rôznych uhlov pohľadu, ako i vyvolať diskusie o našom zaobchádzaní s regionálnymi jazykmi a kultúrami.
Knižná séria SARDÌNNIA bola započatá na jar 2003 a je odvtedy vydávaná Giovannim Masalom a Titusom Gastom za spolupôsobenia Remberta Eufeho, Graziana Foisa, Markusa Fritscheho, taktiež Andreasa Stieglitza a v spolupráci s Inštitútom literárnych vied (Romanische Literaturen II) a lektorátom sardínskeho jazyka a kultúry ?Universität Stuttgart?.
SARDÌNNIA je privátna a dobrovoľná iniciatíva vydavateľov a nie je podporovaná žiadnou privátnou ani verejnou inštitúciou..
Knihy série SARDÌNNIA sú dostupné v každom kníhkupectve. Keď chcete jeden zo zväzkov ihneď online objednať, kliknite jednoducho na zodpovedajúci link pod knihou. Budete priamo spojený s objednávacou stránkou zodpovedajúceho internetového kníhkupectva.(platí iba pri knihách, ktoré boli už vydané).
"Pod čím v úzkom zmysle chápeme sardínsku hudbu, môze v širšom zmysle znamenať hudbu západnej civilizácie a ako hlavný zdroj toho dedičstva, ktoré stáročia ovplyvňovalo európske hudobné dejiny [...] z ktorého lona pochádzajú všetci veľkí a slávni skladatelia nášho kontinentu ? od Palestriniho po Verdiho, od Orlanda di Lassa po Mozarta, Beethovena, Wagnera" (F. Karlinger). Prvá časť tohto zväzku obsahuje takmer všetky Karlingerove štúdie o muzikológii Sardínie. Základ knihy tvorí séria článkov k výzkumu rozprávok, ktorú vytvoril mníchovský muzikológ, romanista a národopisec väčšinou v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Článok o forme rozprávania dopĺňa centrálnu časť knihy. Dotvorená je článkami o sardínskej dráme 18. storočia, národopise, ako aj s pohľadom do minulosti na jeho sardínske výskumy v teréne.
Vďaka 4000 markami dotovaného "Döllinger-Stipendium" "Universität München" sa Max Leopold Wagner zdržoval v rokoch 1904, 1905 a 1906 na Sardínii. Záverom ciest po ostrove vznikli dôležité a pôsobivé zobrazenia o ostrove a jeho kultúre. Tieto vyšli v rokoch 1907 a 1908 v braunschweigskom časopise Globus a patria bez pochyby k najpôsobivejším reporátžam z ciest, ktoré kedy boli o stredomorskom ostrove napisané. Po nich nasledoval ďalší príspevok Die Barbagia in Sardinien, ktorý autor zverejnil o niekol´ko rokov neskôr v časopise Deutsche Rundschau für Geographie. «Jedná sa o radu článkov, ktoré Wagner z dôvodu jeho neodborného charakteru v jeho ďalších prácach zriedka citoval. Z toho dôvodu sú menej známe. Ale predstavujú v jeho životnej dráhe azda najzaujímavejší zdroj, ktorý rekonštruuje jeho postoj k vel´kým problémom vtedajšej Sardínie a zároveň zdroj porozumenia nasledovných vývinových procesov jeho sardínskych študií» (Giulio Paulis).
«V jeho úvodnom predhovore vidí Karlinger ako hlavný ciel´ svojej práce ?v tom, dokázať, že sardínska národná pieseň obsahuje toľko osobitosti, že je nutné priznať jej štatút samostanosti práve tak ako španielskej, katalánskej alebo portugalskej národnej piesni, ktoré tiež nemožno označovat ako hudobný dialekt iberskej spoločnej formy» (F. Karlinger). Sardínská národná pieseň je prepracovaná verzia rovnomennej habilitačnej práce Felixa Karlingera, ktorú predložil v roku 1954. Je rozdelená na tri hlavné časti (Život a pieseň, Krajina a pieseň ako aj Inštrumenty), ktoré sú doplnené a obohatené hudobnými notovými záznamami. Zoznam v roku 1955 na Sardínii nahraných hudobných diel, ktoré sú žiaľ navždy stratené, uzaviera prácu jedného z najväcsích majstrov európskeho výskumu v teréne 20. storočia.
Po dlhom váhaní pre jeho podlomený zdravotný stav a z dôvodu pohnutých politických podmienok, Max Leopold Wagner sa vydal na cestu až v novembri 1925 do Sardínie, aby urobil jazykové nahrávky pre jazykový a vecný atlas Talianska a južného Švajčiarska (Zofingen 1928-40). Za týmto účelom cestoval v rokoch 1925 až 1927 približne jeden rok sem a tam medzi ostrovom a pevninou. Pomocou jedného dotazníka pozostávajúceho z viac ako 2000 slov a tvarov, sa pýtal v 20 obciach viacero desiatok domácich obyvateľov za nie vždy pohodlných podmienok. Tento zväzok obsahuje doteraz nezverejnené záznamy, fonetické poznámky, fotografie a ich popisy, ako aj výklad niekoľko jeho osobných vtedajších zážitkov a dojmov zo Sardínie.
Po dlhom váhaní pre jeho podlomený zdravotný stav a z dôvodu pohnutých politických podmienok, Max Leopold Wagner sa vydal na cestu až v novembri 1925 do Sardínie, aby urobil jazykové nahrávky pre jazykový a vecný atlas Talianska a južného Švajčiarska (Zofingen 1928-40). Za týmto účelom cestoval v rokoch 1925 až 1927 približne jeden rok sem a tam medzi ostrovom a pevninou. Pomocou jedného dotazníka pozostávajúceho z viac ako 2000 slov a tvarov, sa pýtal v 20 obciach viacero desiatok domácich obyvateľov za nie vždy pohodlných podmienok. Tento zväzok obsahuje doteraz nezverejnené záznamy, fonetické poznámky, fotografie a ich popisy, ako aj výklad niekoľko jeho osobných vtedajších zážitkov a dojmov zo Sardínie. (Kniha je v sardínskom jazyku.)
[...]
narodený 17. marca 1920 v Mníchove, zosnulý 27. júna 2000 v Kritzendorfe, patrí medzi veľkých znalcov sardínskej muzikológie a národnej literatúry. Počas a po ukončeni druhej svetovej vojny študoval národopis, hudobnú vedu, divadelnú vedu a romanistiku v Mníchove, kde v roku 1948 promoval s dizertáciou na tému národná pieseň Pyrenejí. Po viacerých výskumných cestách po Sardínii predložil v roku 1954 jeho habilitačnú prácu na tému sardínska národná pieseň. Od roku 1959 do roku 1966 pôsobil na seminári románskej filológie "Universität München" a od roku 1967 do roku 1980 pôsobil ako profesor pre románsku filológiu na univerzite v Salzburgu.
narodený 17. septembra 1880 v Mníchove, zosnulý 9. septembra 1962 vo Washingtone, pokladá sa dodnes za jedného z najvýznamnejších sardinológov a patrí k najvynikajúcejším romanistom 20. storočia. Jeho štátnicu na univerzite v Mníchove venoval téme sardínska náuka o tvorení slov. V roku 1907 promoval vo Würzburgu s dizertačnou prácou na tému hláskoslovie juhosardínskych nárečí. V rokoch 1925 až 1927 sa zdržoval zväčša na Sardínii, aby urobil jazykové nahrávky k jazykovému a vecnému atlasu Talianska a južného Švajčiarska vydaného Karlom Jabergom a Jakobom Judom v rokoch 1928-1940. Hneď po vydaní jeho jazyko-dejinného štandardného diela La lingua sarda: storia, spirito e forma (1950) (Sardínsky jazyk: dejiny, duch a tvar) sa vydal Wagner v roku 1951 na cestu do Washingtonu, kde až do konca svojho života v roku 1962 pracoval na jeho Dizionario Etimologico Sardo (Sardínsky etimologický slovník). Zanechal dovedna vyše 450 spisov, z ktorých sa skoro polovica zaoberá sardínskym jazykom a kultúrou, čím Wagner právom «platí za skutočného pôvodcu sardínskej gramatiky» (Heinz Kröll).
Knižná séria SARDÌNNIA bola založená na jar 2003 a odvtedy je vydávaná Giovannim Masalom a Titusom Gastom za spolupôsobenia Remberta Eufeho, Graziana Foisa, Markusa Fritscheho ako i Andreasa Stieglitza v spolupráci s Inštitútom literárnych vied (Romanische Literaturen II) a lektorátmi sardínskeho jazyka a kultúry "Universität Stuttgart".
je lektorom sardínskeho jazyka a kultúry na Inštitúte literárnych vied (Romanische Literaturen II) "Universität Stuttgart". Okrem toho je direktor novej knižnej série SARDÌNNIA, ktorá má zámer vydať uverejnené a nezverejnené spisy nemeckých a iných intelektuálov a vedcov, ktorí významne prispeli k vedeckému vývoju sardínskeho jazyka a kultúry. Masala študoval romanistiku, germanistiku a pedagogiku v Sassari a Braunschweigu.
študovala germanistiku a anglistiku na "l'università di Cagliari", kde vypracovala nasledovnú magisterskú prácu: Ohne Erinnerung hat die Zeit kein Gesicht, Ricordo e superamento del passato nei romanzi di Max von der Grün, Philipp Wiebe e Werner Warsinsky (Bez spomienok nemá čas žiadnu tvár). Hneď po ukončeni štúdia absolvovala na tej istej univerzite Master in "Plurilinguismo e Multiculturalismo in Sardegna"; záverom predložila písomnú prácu k otázke štandardizovania sardínskeho jazyka: Propostas de istandardizatzione de sa limba sarda.
cestoval pred niekoľkými rokmi náhodou na Sardíniu. Odvtedy sa od stredomorského ostrova nevie odpútať: Gast študoval taliansku jazykovedu, politológiu, ako aj pracovnú a organizačnú psychológiu, aby sa, v neposlednom rade v jeho magisterskej práci obšírne zaoberal jazykovými danosťami v Sardínii. Od ukončenia štúdia pracuje opät hlavne v jeho vyštudovanom povolaní ako žurnalista v rozhlase. Dodatočne k jeho úloham ako spoluvydávateľ spravuje Titus Gast tiež internetovú prezentáciu SARDÌNNIA a stará sa o úpravu obalu kníh.
študovala talianistiku a nemčinu ako cudzí jazyk na "Universität Leipzig", kde vypracovala magisterskú prácu na tému Sprachkontakt und Sprachbewusstsein auf Sardinien (jazykový styk a jazykové povedomie na Sardínii). Prostredníctvom prieskumov o živote a diele Maxa Leopolda Wagnera neušla jej pozornosti séria SARDÌNNIA. Po jednej dvojmesačnej štúdijnej praxi na A.C.I.T. (Associazione culturale italo-tedesca) v Cagliari v zime 2004 ju viedli rešeršné účely na jeden ďalší mesiac (január 2005) na ostrov. Dlhoročná spolupráca spojuje Nadju Ansorgovú so súborom Cuncordu e Tenore de Orosei, pre ktorý organizuje koncerty v Nemecku.
študoval romanistiku, germanistiku a dejiny na "Universität Bonn" a "université Montpellier III". 2000 Magister Artium v Bonne, 2004 promócia s prácou Nemecký jazykový fond vo francúzštine: Aspekty lexikálnej transferencie v 17. a 18. storočí. Rôzne práce k lexikológii a v roku 2002 publikácia k sardínskej fonetike: «koncové -e a -i v nárečí z Villagrande Strisáili» (spolu s Ph. Burdym). Spolupracovník "Progetto Lacanas? ku katalogizácii a výskumu toponymie a slovnej zásoby obce Villagrande Strisáili podporovaného autonómnym regiónom Sardínie.
študoval italianistiku, romanistiku, semitológiu a germanistickú linguistiku na mníchovskej "Ludwig-Maximilians-Universität". Tu bol promovaný s dizertáciou na tému štatút a vývoj benátskeho jazyka v republike Benátky. Toho času pracuje vo Franzúzsku ako lektor nemčiny na "Université de Caen Basse-Normandie".
je učiteľ na gymnáziu v Cagliari. Ako výskumník v odbore historická antropológia promuje v tomolo čase v "École des Hautes Études en Sciences Sociales" v Paríži na tému «Bärenmaske im Karneval in Samugheo (Sardínien) im europäischen Kontext». (maska medveďa na karnevale v Samugheo v európskom kontexte). Okrem toho sa zaoberá vojenskými dejinami v stredoveku, sardínskou jazykovedou a literárnou vedou a prislúcha pracovnej skupine Herbertus, tímu výskumníkov, ktorý sa zaoberá kritickým vydaním ?Liber Miraculorum", dielom cisterciánskeho mnícha Erberta (neskôr arcibiskup Torres-Sassari). Fois študoval v Cagliari a Poitiers.
je veľký milovník a znalec Sardínie. Na ostrove bol viac ako štyridsať krát, jeho hlavné bydlisko je Orosei, na východnom pobreží. Pred nedávnom vyšlo jeho posledné dielo, Der Inselabdruck: Fußspuren auf Sardinien (Odtlačok ostrova: Stopy na Sardínii) (Oldenburg 2002). V tejto knihe maľuje Fritsche sardínske portréty a charaktery štetcom, ktorý hlboko a plný úcty ponoril do sardínskej duše. Fritsche býva toho času na Sardínii.
sa zaujíma o kultúry západnej stredomorskej oblasti. Jej celkom osobitá priazeň patrí Sardínii, ktorú pozná viac ako 20 rokov. Fascinovaná tradíciami, jazykom a hudobnou rôznorodosťou spolupracuje na témach tejto série.
študoval germanistiku a geografiu, žije vo Frankfurte n. M. a pracuje ako voľný novinár na cestách, turistický sprievodca a fotograf. Obsiahla cestovná činnost doma a v zahraničí s ťažiskom Sardínia a Azory. Na Sardínii sa vyzná výslovne dobre. Jeho posledné dielo o tomto stredomorskom ostrove je okrem iného Entdeckungsreise durch Sardinien (Objavná cesta po Sardínii) (Frankfurt, Köln 2002). Priam klasika sardínskej cestovnej literatúry. Pred nedávnom vydal Reise auf der Insel Sardinien (Cesta na ostrove Sardínia) (Frankfurt am Main 2002) od Heinricha von Maltzana.
Rastislav Grejták študuje talianistiku, sardinológiu a politológiu na "Universität Stuttgart". Zaoberá sa ďalšími jazykmi: nemčina, francúzština, angličtina, ruština, slovenčina, čeština. V predchádzajúcich rokoch študoval na športovom inštitúte INSEP v Paríži. Absolvoval viacero rôznych štúdijných zahraničných pobytov.
prišiel na svet 23. októbra 1885 v Sassari. Už s jeho prvými karikatúrami, reklamnými grafikami a ilustráciami v rokoch 1905-07 pre časopisy ako L'Avanti della Domenica, L'Illustrazione italiana, Il giornalino della Domenica a La Lettura sa intenzívne zúčastňoval na procese «Erfindung der Identität» ("vynález identity"), ktorý na Sardínii v priebehu málo rokov vyvrcholil do národnej kultúrnej debaty. V roku 1909 získa vďaka účasti na Biennale Benátky s obrazom Processione nella Barbagia di Fonni známosť a obľúbenosť u kritikov a publika, ktorej si môže byť i v nasledujúcich rokoch vždy istý.
Pri hľadaní nových obrazových impulzov cestuje dlho po ostrove do ?sila, ?ttirie, S?nnori, Orani, Ovodda, Desula, Ollolai a Fonni. Výsledky jeho potuliek po týchto miestach plných starých zachovaných tradícií ústia do zväzku Arte Sarda, antropologickej štúdie, ktorú Biasi vytvoril spolu s priateľom a architektom Giuliom Ulissem Aratom a vydal v roku 1935 v Treves. Hoci býva v Sassari cestuje Biasi často do Ríma. Tam sa pohybuje v kruhu intelektuálov okolo sochára Giovanniho Priniho a od roku 1913 vystavuje so secesionistami.
V Miláne vystavuje Biassi od roku 1907 v galérii: "Galleria Centrale d?Arte" kaviarne: "Caff? Cova", čo neposledne vyvolalo kvôli účasti iných maliarov Sardínie veľkú odozvu zo strany tlače. Nasledovne mu umožnili vystavovať ďalšie dôležité milánske galérie. Jeho schopnosť poeticky obrátiť skutočnosť umožňuje Biasimu byť činný s podobnou radosťou k experimentovaniu ako na Sardínii tak aj mimo ostrova. To potvrdzujú africké maľby ako výsledok rôznych pobytov v Tripolitanii a Egypte v rokoch 1924 a 1927. Okrem zhrňujúcich momentiek na mieste umožňujú tieto intenzívne skúsenosti umelcovi spracovanie a prepracovaniae na konci pobytov; výsledky práce oných časov vedú k výstave s egyptskými avantgardnými umelcami v Kaire.
Biasi sa vrhol s ľahkosťou na veľký formát, často s odvážnym kinovým strihom, ako to ukazujú dekoračné cykly umelca v "Casa Serbelloni v Bellagiu" (1923), vo "Villa Argentina" vo Viareggiu (1930) a na novom nádraží od Tempia Pausaniho (1931-32). Rozhorčený nad vylúčením z najdôležitejších národných výstav píše odvážne pamflety proti zaobchádzaniu s umením; sa Biasi presťahoval do Biella, kde sa venuje predovšetkým produkcii obrazov krajiny a pokojného života, ktoré sú presiaknuté silným melancholickým nepokojom. Biasi skonal 20. mája 1945 v Andorno Micca.
Ďalšie informácie (v talianskom jazyku) nájdete na stránkach nakladateľstva ILISSO: www.ilisso.it/collappro/D05.htm
Poštová adresa:
Buchreihe SARDÌNNIA
c/o Giovanni Masala
Lektorat für sardische Sprache und Kultur
Institut für Literaturwissenschaft (Romanische Literaturen II)
Keplerstraße 17
D-70174 Stuttgart
Telefón: +49 711 - 121 37 44
Fax: +49 711 - 121 27 65
E-Mail:
Otázky ku knižnej sérii SARDÌNNIA smerujte prosím na Giovanniho Masala pod: info@sardinnia.de alebo masala@sardinnia.de.
Na otázky k tejto webovej stránke je Vám k dispozícii Titus Gast pod: webmaster@sardinnia.de.